Echeveria ´Green Star´ – môj hybrid
2010
,, Green Star,, –zaujímavý hybrid, alebo – nechcené ,,sukulentné ,, dieťa ?
Rod Echeveria skúseným, ale ani začínajúcim ,, sukulentárom ,, a v poslednej dobe už ani kaktusárom , netreba obzvlášť predstavovať. Každý, už má doma v zbierke aspoň jednu rastlinku, ktorá sa tvarom a zvláštnym zoskupením listov do ružíc, podobá všade prítomným, záhradným rastlinám, pestovaným na skalkách , ktoré poznáme pod ľudovým názvom -,,skalná ruža,, Je to ale sempervivum , alebo jovibarba . Dokonca sú zaradené aj do spoločnej čeľade – crassulaceae.
Neviem či týmto príspevkom niekomu nezašimrem na dušičke, kaktusárskej a povie si – fuj – hybrid , to sa nesmie , to sa mi nepáči. No nech! To je vec, názoru. Ale o čo ide !
Ide o kríženie , a hybridizáciu kaktusov a iných sukulentov…. Možno že niekto a nielen že možno!!! / to mám potvrdené z vlastnej skúsenosti / nesúhlasí s týmto počínaním. To, ale potom musíme zavrhnúť aj slávneho kaktusára z minulého storočia p. Friča , ktorý veselo krížil a krížil až vypestoval veľmi pekné rastliny, ktoré nám rastú v našich zbierkach ! No nebudem ich tu menovať. Tento príspevok nie je o tom Každý, kto má rád prírodu a rastlinný svet, hlavne ten náš -/ sukulentný svet / obdivuje rozmanitosť prírodných druhov, ale samozrejme aj ich prípadných – / prírodných / krížencov. Berie to, ako samozrejmosť. V prírode je to, ale zariadené tak, aby sa to nezmixovalo len tak, halabala, ale len v rámci rodiny… / tak to vyzerá že aj tu platí rodinkárstvo, nielen v politike../ Keby to nefungovalo tak, ako to funguje, behali by po svete okrem nás aj !… pekné potvory…. Ale pokiaľ to úmyselne vytvorí, nedaj bože niekto z nás, kaktusárov alebo ,,sukulentárov ,, už je oheň na streche. Možno ale, v človeku zadusiť tú jeho túžbu vytvárať, stále niečo nové a nepoznané…..? No to asi nie…! To by sme, ale vážení , ešte stále lozili po stromoch a jedli bobuľky rastlín a ich korienky. Samozrejme pokiaľ uznávame p. Darwina ! No povedzte! Vedeli by ste si odpustiť, nedeľný, šťavnatý rezeň a pohár vychladeného piva po ňom , keby naši predkovia neskočili dole zo stromu, aby sa nepopozerali čo je nové, dole, na zemi? Nebolo by, ani všelijakého chutného ovocia , ktoré už dávno nie je pôvodné a botanicky čisté a jedli by sme len trpké plánky a surové mäso, keby nejestvoval súdruh, Mičurín a jemu podobní. A ani v kvetinárstvach by sme si nemohli kupovať, ako ,,žehličku,, prekrásne farebné kvety pre naše milované polovičky , keď sme zhrešili a priniesli sme si z výletu kaktusárskeho a nie lacného!!!, plné prepravky pichľavcov sukulentných a pre ne, sme, nepriniesli nič….len prázdne peňaženky…? Nič na tom tiež nemení to, že im potom prinesieme domov pekné zakvitnuté a ako ináč, hybridné a krásne – kalanchoe ktoré veselo vyrábajú , pardon, pestujú v Holandsku. No predsa…! Účel svetí prostriedky. A to nikomu neberieme…..
Pri pestovaní sukulentov , ktoré sú prioritou v mojom koníčku /no, neviem presne ,či to nie je už poriadne stádo koní / sa mi dostali do zbierky aj mexické tzv. ,,skalné ruže,,- echevérie. Ich názov vznikol na počesť španielskeho maliara Atanasia Echeverriu, ktorý už v roku 1787 maľoval tieto rastliny v Mexiku ako dokumentáciu, pre nálezy rastlín vtedajšieho botanika De Candolla . No na rozdiel od našich ,,skalných ruží ,, / sempervivum / ich nemôžeme pestovať trvale vonku na skalke .Patria do čeľade Crassulaceae a poznáme ich asi 150 druhov a mnoho variant a hybridov. Majú rady slnečné a veterné prostredie a bohatú, ale nie príliš častú zálievku. V zime ich môžeme umiestniť na chladné a svetlé miesto , kde sa pohybuje teplota od 5 -10°C V skleníku ich môžeme sem tam pri teplých a slnečných dňoch aj zaliať. Ale len zo spodku!! Pokiaľ ich máme na okne v byte radšej ich v zime nezalievajme, aby sa nevytiahli a nenabrali nezdravú farbu a kompaktnosť, ktorá im je prirodzene daná.
Tak že ich môžeme zimovať spolu z ostatnými , kaktusmi a sukulentmiv temperovanom skleníku , kde ich po celú zimu zalejeme maximálne 2 x. Musíme ale dávať pozor na to, aby sa voda nedostala do stredu ružice , lebo pri nízkej teplote sa voda nestihne tak skoro odpariť a rastlina začne od stredu zahnívať.
Ako substrát im vyhovuje stredne výživná s pieskom, alebo štrkom zmiešaná odležaná zemina s trochou rašeliny. V lete vyžadujú svetlé ,slnečné stanovisko s pravidelným prísunom vody, až pokiaľ nám to počasie dovolí. Len rastliny pestované na priamom slnku majú prirodzene vyfarbenie a nemôže sa stať to, že si prinesieme domov rastlinu napr. zo supermarketu, krásnu veľkú / nafúknutú / tmavozelenej farby s presvedčením, že takú ešte nemám! No aké je naše prekvapenie, keď po roku sa naša novinka zmení na starú dobru známu, ktorú už vlastníme dávno, ale ma inú farbu!
No a teraz naspäť k hybridom. V jeden pekný a slnečný májový deň na svojej každoročnej výstave Sukulentný svet som sa prechádzal medzi plnými poličkami rastlín, čo som nemohol, ale povedať o miestnosti v ktorej sa nachádzali….. Obdivoval a fotil som si kvety, nádherných farieb práve zakvitnutých echevérií. Najkrajšie bola zakvitnutá, samozrejme ako inak – ech. Harmsii. Jej kvet patrí medzi najväčšie a najkrajšie v rode. Krvavo – červenožltá farba ostro kontrastovala žlto-oranžovej farbe oveľa menších kvetov ech. Runionii. Napadlo ma čo by z toho vzniklo, keby som ich vzájomne opelil. Ech. Runionii je svetlomodrá kompaktná ružica s člnkovito prehnutými hrubými listami. Naopak ech.harmsii je kríčkovitá s tenkými zeleno-hnedými po okrajoch červene zafarbenými listami. Samozrejme ako naschvál, nikde som nemohol nájsť štetec. Na vrátnici areálu Východoslovenského múzea kde sa koná výstava, na mňa čudne zazerali, čože,! štetec a načo?? Tak som výstavu zamkol / aj tak ľudkovia slovenskí sa pachtili po akciových nákupoch predraženého tovaru, česť výnimkám čo si odtrhli od úst kus žvanca alebo obetovali obedňajšie pivečko a na výstavu prídu / a poď ho do mesta. Neviem či ste už skúšali kupovať štetec o priemere 0,1 až 1mm, aby ste nemuseli kúpiť aj ostatne veľkosti v obale. Dosť na tom ,že v centre mesta existujú len 2 – 3 papiernictvá. No reštaurácii a pubov na každom kroku. Mesto však musí mať príjem…No nič za to, štetec som mal. Pribehol som na výstavu, čakajúc šomrajúci dav nespokojných záujemcov o výstavu….Ha ha ha naivka.. Nikde ani nohy…. Kvietky echevérii si veselo kvitli a netrpezlivo čakali čo sa bude diať. Je výhodou , že sa nezatvárajú tak skoro ako kvety mesemb, ktoré keď zájde slnko uzavrú kvety. Tak som začal veselo prenášať peľ z rastliny na rastlinu. Ešte keby som tak vedel pekne bzučať, bol by zo mňa čmeliak opelovák. Tak som to praktizoval 2 – 3 dni a označil rastliny. Samozrejme o páru dni som na to zabudol.
Po skončení výstavy som dal rastliny von do záhrady pod stromy, aby si zvykli na slnko a vzduch. Spomenul som si pri vykladaní aj na ,,tehotné,, echeverky. Ich kvety ,hlavne na jednej z nich nabrali na hrúbke. Tak som ich dal na bok, aby som na nich nezabudol. Po vytvorení typického semenika v tvare hviezdice som sledoval kedy sa otvoria. Pri echeveriach totiž tiež treba dávať pozor na semená. Po dozretí sa semenik skloní a semena vypadnú von .Napríklad euphorbie ich veselo vystreľujú po celom skleníku a u mesemb ich dážď vyplavuje von. Podarilo sa mi vystihnúť ten správny termín a semena som pozbieral. Radšej som ich hneď v tú zimu vysial, lebo semená echeverii majú len veľmi krátku dobu klíčivosti. Pri výseve treba dávať pozor na prehriatie výsevu a radšej ich držať len za oknom, ako v teplom výsevnom aparáte. Samozrejme hneď po vyklíčení opatrne začať vetrať. Semenáčiky sú veľmi maličké a treba z nimi zaobchádzať veľmi opatrne. Hlavne dávať pozor na smutivku / sciara / tá je schopná zdecimovať celý výsev za týždeň. Tak po roku sú už schopné rozsádzania a ďalej ich pestujeme ako dospelé rastliny.
Vzniknutý hybrid je veľmi zvláštny. Tvarom listov sa podobá na otcovskú rastlinu v tomto prípade na ech. Runionii , ale farba je zelená a viac sa prikláňa na matku – ech. harmsii . Aj rastom a kvetom je viac bližšia k matke, to je však prirodzené. Ružica zelených listov a ich červený okraj mi pripomína hviezdicu. Odtiaľ ten názov ,,green star,, zelená hviezda. Podarilo sa mi ju dokonca aj rozšíriť po Slovensku, keď som lístočky alebo aj rastlinky podaroval záujemcom na výstavách. Dúfam že bude skrášľovať ich zbierku a svietiť na zeleno medzi inými – modrými, hnedými a ružovými echeveriami ako ,,zelená hviezda východu,, Len škoda že práve na východe nemá popularitu, ale len úškrny a posmešky mojich kaktusárskych kolegov. Dúfam že mi to odpustia , ale ja sa snažím vytvárať niečo nové….
