Ako zomieraju lithopsy
2011
Ako zomierajú lithopsy /alebo čo nerobíme dobre /
Čí niekto chce ,alebo nechce zomrieť, je to proste zákon a je to možno jeho záležitosť, ale čo naše chúdence sukulentné ,ktoré trápime niekedy v až nehoráznych podmienkach, zmôžu??
O pestovaní lithopsov a ich vysievaní sme si už toho veľa / alebo nie ?/ popísali .
Pochádzajú zo suchých oblasti Južnej Afriky. Vôbec prvý lithops objavil v roku 1811 pán Burchell .Rod bol zverejnený roku 1922 Nickom Brownom , podľa ktorého to bol rod ,,mesembrantemum,, v ktorom bolo asi 20 rodov. Toto sa všetko udialo začiatkom 20 storočia v ktorom bolo navrhnutých mnoho zaujímavých medzi rodových, alebo??? rodových rozlíšení.
Nel / 1946/ už rozdeľoval tzv. okienkový ,alebo bez okienkový druh….čo bolo dosť neúplné ,ale na tú dobu , až prevratné. Bolo to, ale dosť mätúce ,lebo niektoré samostatné / teraz už / druhy /sa rozdeľovali na pod druhy, len preto, že mali ,alebo nemali okienka. Tak bol zaradený lithops verruculosa do dvoch poddruhov . Tento druh je podľa mňa jeden z najkrajších , čo sa týka kvetu. Jeden kultivar ma celkom červený kvet lithops verruculosa ´Rose of Texas´
Tento neúplný systém bol postupom času doplnený a zlepšený p.Schwantesom, ktorý už rozlišoval druhy podľa farby kvetu / čo je dosť podstatné /. Pri mladých rastlinách hlavne našiel rozdiely v krátkych , alebo dlhých štrbín, medzi dvoma listami, čo je podľa mňa dosť podstatne., lebo medzi farbou kvetu a dĺžky štrbiny existuje určitý vzťah. Väčšinou žlto kvitnúce rastliny majú krátke a okrúhle štrbinky napr. l. pseudotruncatella .V pokročilejšom veku , pokiaľ nám dožijú, majú široké, ploché listy, pričom bielo kvitnúce rastliny napr .l.karasmontana majú , už od začiatku dlhu, skoro úplnú štrbinku a valcovité a užšie listy a to aj v dospelosti .Zistil ,že aj v semenách je rozdiel, bielo kvitnúce ich majú drobné, naopak žlto kvitnúce veľké /čo ? je tu veľké, to už je rečnícka otázka
Američan Bob Wallace už rozpoznával 3 skupiny , tie prvé dve Schwantesove a tretiu tak zvanú úlomkovitú a to je práve, už spomínaný , lithops verruculosa podľa jeho, zvláštneho kvetu.
Potom je tu, samozrejme pán D. Cole on už , uznáva 35 druhov. Musím, ale podotknúť ,,že tu nie je zahrnutý nedávno, objavený druh lithops coleorum a ani sporný lithops steineckeana , ktorý je podľa všetkého prírodný hybrid . Ďalej uznáva ešte aj 52 poddruhov , skupín, ktoré ,ale môžu byť a aj sú podľa všetkého variety rovnakých druhov. Len si všimnime výsev 100% lithopsu karasmontana ssp karasmontana v. Opalina aké sú tam rozdiely. Tu by sme sa mohli rozpísať na 2 až 4 čísla nášho Adenia a o to tu nejde, predsa…..Ešte sú tu ďalej, rozmanite a nádherné hybridy pod všelijakými názvami a hlavne cenami. .Pekný je napríklad ,český hybrid z lithopsu otzeniana ´Český granát, z lithopsu marmorta vznikol v Čechách ´Polepsky smaragd, etc.,etc, Tu si dovolím predstaviť aj svoj výtvor ´Pónicky opál´ ktorý sa už 4 rok snažím ustáliť. obr.č.3. Pochádza z výsevu lithopsu salicola ale či je to mutácia ,alebo hybrid priznám sa ,neviem……Pracujem ešte s lithopsom schwantesii x lithops aucampiae ,ale tam je dosť ťažko ustáliť farbu a hlavne vzor….Tu , je vhodne poznamenať , kde začína a kde , končí farebná škála daného druhu a čo je varieta, poddruh alebo len forma. Keby sme nevedeli že existuje napr. lithops karasmontana aisensis, alebo lerichiana, či bella, tešili by sme sa, aké pekne rastliny nám vyšli z výsevu a bolo by po ptákach / ako sa v Čechách s obľubou vraví / Len že niekto , to potrebuje vedieť a určiť ,,nový,, poddruh , to preto ,aby sme na neho nezabudli……Je, to len na pestovateľovi , čo chce, či celu škálu lithopsov schwantesii aj s poddruhmy, formami ,alebo peknú zbierku zdravých a pekných rastlín.
No a o to ide. Aby nám rastliny v zbierke žili a prosperovali. Tu ide o rastliny z dolnej ,trochu vzdialenej polovice zemegule. My Európania ich chceme pretvoriť na svoj obraz . Pozor !!!To s náboženstvom nemá nič spoločné , hoci ten, kto pestuje a dáva skoro celý život niečomu, čo študuje celý život, možno je to obdoba náboženstva., ktohovie. Musíme pochopiť , že tieto miniatúrky žili cele tisícročia a prispôsobovali sa podmienkam ktoré si oni meniť nemohli. Menili sa len ony. Naše podmienky sú odlišné a ani nie tak časovo , ako klimatický. Hlavne je to dane opačnou stranou našej matičky Zeme.. Je tam úplne opačný cyklus ročných období. To znamená keď u nás je krátky deň je aj studený a málo svetelný. Tam je krátky ale slnečný a teplý. To ja ta naša nešťastná / pre nás/ zima. V Afrike zima znamená , že príde vlaha a život. U nás je vlhko, málo svetla, chlad. V lete je sucho ,horúco, treba sa ukryť. A to lithopsy vedia ,až tak ,že ich ani po hodine, po kolenačky hľadania ,nenájdeme. U nás sa snažíme rastliny mať v zime na chránenom ,svetlom a studenom mieste ,kde nám ani náhodou nezatečie. V tomto období v tele lithopsu , sa vlastne deje zázrak – pôrod ? Vytvára sa vo vnútri nový pár listov. Tento nový život nepotrebuje nič, len pokoj chlad a telesne tekutiny berie z mamky /starých listov / ktoré vlastne umierajú ,aby vytvorili nový život – novú rastlinu. Ako u ľudí. Je zaujímavosťou ,že keď v lete, sme mali napr. 3 listový lithops , tak sme sa tešili, máme monstrozu. To žiaľ, nie je pravda! Všetky fyzikálne javy na listoch ako nedostatky, poškodenia od hlodavcov, alebo slnečné popálenia na novom tele nie sú .obr.č.9.Vytvorí sa úplne nové a dokonca v tomto, čase aj najkrajšie telo rastlinky. Vôbec lithopsy v zbierkach sú najkrajšie v jarnom období.. Malá poznámočka k tej našej zime V tomto období sa rastliny nemajú polievať, ale!!! niekedy je pekné a teple slnečné počasie, tak trocha vody im nezaškodí ,oni už samé ukážu zvraštenú povrchovú bočnú pokožku. Ale nie v byte , niekde na severnom okne!!!! Samozrejme existujú druhy, ktože rastu v oblastiach , kde v Južnej Afrike v zime prší a naopak. Tak aj tu , je dobre vedieť, ktorý druh z ktorej oblasti pochádza. No zase nemôžeme napodobňovať , dokonca namiešavať presne pôdne substráty z takej a onakej oblasti. Sami zistíme že napr. pri veľmi výživnej pôde sa nám začnú neprirodzene vyťahovať a zväčšovať až do veľkosti malých jahôd , čo je pekné , možno na predaj , ale nie do mojej zbierky. Každému sa ,ale páči niečo iné.
Pri tom substráte si netreba veľmi lámať hlavu z jeho prípravou. Viaceré lithopsy rastu v minerálnom substráte hoci napr. lithops aucampiae,lesliei , alebo lithops pseudotruncatella obr.č.6 rastie v oblastiach , ktoré sú dokonca zarastené trávou ako step. Náš substrát musí byť vzdušný, nespekavý, svetlý zrnitosti tak maximálne do3mm.Musí vedieť udržať vodu / trochu rašeliny / ale len na ten čas, aby sa rastliny napili a voda odtiekla. Nebohý pán Pavelka mi pri častých návštevách u neho doma pri kávičke v Přibrami ,vravel že našiel skalnaté koryta pokryte trsmi rastlín, či lithopsami alebo conophytami a boli zaliate vodou aj niekoľko dni. Ale to je skôr výnimka ,lebo rastu na stráňach, kopcoch , pláňach , ale nikdy nie na zvislých skalách. To s tou vodou , ale neodporúčam skúšať u nás , jedine výsev tak do 1 roka života , by mal byť, stále vlhký. Lithopsy rastu od nadmorskej výšky skoro nulovej / lithops optica 20m / a až po 2400 m nad morom /lithops pseudotruncatella ´ Alpina ´. Navzdory očakávania nerastu všade v Južnej Afrike. Napríklad okolie Kapského Mesta im nevyhovuje vôbec , pre prílišnú vlhkosť, ani východne Kapsko /Bushveld / pre nich nie je ideálny rajón, pre veľmi rozmanitú vegetáciu. Najčastejšie sa vyskytujú medzi Malým Karoom cez Veľké Karoo, Namaqualand, Richtersveld až po Transvaal. .Nájdu sa aj v západnej a juhozápadnej Namibii. To ale , samozrejme nie je ešte stále dokonale určenie , pre veľkú rozlohu Južnej Afriky a miest , ktoré ešte stále neboli preskúmané.
No, my , sa prenesme domov a pripravme im čo najlepšie podmienky či v skleníkoch, bytoch na oknách ,alebo na voľných stanovištiach. Všetko závisí od toho aké máme podmienky.. Netrápiť ich smädom ani ich neprelievať, či veľa hnojiť! Nemajú rady trvalé vlhko a chlad. Ale , ani veľká horúčava a dlho mokrý kvetináč , hlavne u lithopsoch schwantesii im nesvedčí. To až tak, že zahynú. Veľa svetla a čerstvý vánok im veľmi prospieva. Choroby sa im vôbec / a to môžem potvrdiť , že asi najviac z rastlín Južnej Afriky / ale vôbec ,nevyhýbajú .Z ničoho nič zistime ,že trs rastliny má páru hlavičiek iných , akoby farebnejších . Tu musíme zasiahnuť a ihneď oddeliť zdravé hlavy a zakoreniť ich na novo. Pokiaľ v hlavách je pletivo mäkké a oddeľuje sa , alebo je inak narušene , už je neskoro. Tu už vo väčšine prípadu niet pomoci. Zdravé hlavy poprášime stimulačným prípravkom, necháme páru týždňov niekde v teple na svetlom mieste a až potom ich zakoreňujeme v čistom piesku s ogroperlitom. obr.č.8. Po zakorenení ju ďalej pestujeme ako dospelú rastlinku. Tak to , na novo zakorenene rastliny aj keď, zakvitnú nám už ,ale nedajú semená ,lebo na opelenie potrebujeme dva rozdielne jedince z druhu. Tak to sa k našim rastlinkám chová tak zvaná – mokra hniloba. obr.č.7. Spôsobuje ju určitá huba ktorej meno neviem / na to máme iných / , ale vie zdevastovať celu rastlinku, ktorá vyzerá tak nádherne vyfarbená ale, keď sa jej dotkneme rozpučí sa ako zhnitá uhorka a strašne smrdí, sviňa…./myslím že slovo sviňa tu sedí a nie je vulgárne / lebo aj tak je to sviňa…..Tá huba myslím . Tu pomáha jedine čistota substrátu , čo najmenej hnilobných látok v ňom a čerstvý vzduch.
Ďalej, nám ohrozuje rastlinky tak zvaná – sucha hniloba. To sa nám rastlinka začína správať , ako by sa vťahovala do zeme , /tak sa zaťahujú doma keď je sucho / ale to je už tiež koniec danej hlavy a pokiaľ ich máme na rastline viac , treba rázne odrezať celý koreňový systém a zakoreňovať o dušu, od znova a modliť sa , aby zakorenila.
Tak že je to celé predsa aj o náboženstve?? Lithopsy zriedka , ale niekedy , predsa , napadne aj koreňovka . To ponorím a nielen lithopsy ,ale aj iné rastliny na celý deň, do vody s komplet kvetináčom a je to!!!!. Horšie už je to , že keď na to prídem po týždni ,tak nie je po koreňovke ,ale aj po celej rastline. Podľa slov p. Pavelku seniora treba robiť preventívny postrek. Veľmi zaujímavé je však , že mám niektoré misky zo starými rastlinkami , vonku cele leto na daždi a niekedy sú v lete mokre aj celý týždeň , ako uhorky na záhone a červec?? koreňovka??? nikde nič , to slniečko a sem tam celý mokrý substrát!!! To im neprospieva a to je najlepšia prevencia. Zato v skleníku sa objavujú ,hlavne , keď nerobím pravidelnú kontrolu prinesených alebo kúpených rastlín a neoddelím ich. Tak že , na to bacha!!!!
Vo voľnej kultúre , ktorá im svedčí najviac, treba dávať pozor hlavne na vtáky – drozdy, ktoré si naše lithopsy mýlia z čerešňou alebo ríbezľou no a skúste mu to vysvetliť, že tie semená ste kupovali pred 5 rokmi od p. Bracka z USA a mate len pár semenáčikov. Jemu je to jedno , aj tak to nezje , nechutí mu , ale hľadajte semenáčik po tráve niekde po celej záhrade. No a v zime !!!! myšky a potkany??? Vedia zdevastovať ten najvzácnejší výsev ,akoby nemali okolo seba plno crassul, a iných rastlín !!!! obr.č.11 – 12 -13 . Nie ,oni nakušú a porozhadzujú výsev , napr. l.optiky rubry ,alebo´ Českého granátu´, čo si chováš lepšie, ako starú doma a chodíš okolo nich po špičkách. Im je to jedno , lebo majú navigáciu, čo treba zničiť a čo obísť. Možno od niekoho…..hmmmm žeby sused???? . Príde december a ony si ich pozakusujú ,požerú, proste galiba…No a najlepšie je keď sa Vám podarí po rokoch opeliť a to pri rozdielnom kvitnutí je niekedy aj ťažko, nejaký čistý vzácny druh ,alebo nedajbože raritu a oni si to pekne krásne , celý plod vyžerú. To potom pri pohľade na to ,niekedy bežím na koniec záhrady a drevo je porúbane na zimu , hneď a zaraz..
Tu asi budem končiť o opeľovaní ,uchovávaní semien a ich čistote , pokiaľ bude záujem nabudúce……
Boris Bokotej Mlynky 114 , Nižný Klátov 044 12 – http://www.bogoflor.sk , http://sukulenty-bogoflor.eshop-zdarma.cz
