Pleiospilos – živý kamienok , alebo úlomok žuly?

Písal sa rok ,tak okolo 1994 a pri začiatkoch mojej, zatiaľ najväčšej záľuby – pestovaniu sukulentných rastlín , ak nepočítam moju rodinu a hudbu , pri vyslovení mien ako ,mesemb ,živý kameň, lithops alebo pleiospilos to so mnou vôbec nemávalo. Ani v klube sa toho veľa o afrických sukulentných skvostoch veľa nenarozprávalo. Pre kaktusárskych kolegoch to bola iba zelenina, alebo šalát… Tak sme sa my zeleninári , ktorých je asi všade na Slovensku v kaktusárskych kluboch pomenej, veľmi zaradovali keď klub pozval na prednášku teraz už bohužiaľ nebohého p. Petra Pavelku seniora , ktorý sa práve vrátil z Kanárskych ostrovov. Popri tej nádhere ktorá sa premietala na stenu a záplave neznámych mien rastlín v prednáške pri ktorej sme sem tam zabudli zavrieť ústa , nás čakalo prekvapenie v podobe pravých a skutočných rastlín , ktoré boli pekne poukladané na stole a čakali na svojich budúcich majiteľov. V tej dobe sme mali naše schôdze v Dome pionierov / terajšie konzervatórium / kde nebolo až toľko svetla a tak sme si ich najprv nevšimli… Po skončení prednášky sme prišli bližšie a z otvorenými ústami sme civeli na ne a nevedeli sme si vybrať. Medzi lithopsami , ktoré som už ako tak poznal z fotiek , bol aj taký čudný kus kameňa či žuly. Taký zošúverený plný bodiek, ako keby ani nežil. Od p. Pavelku som sa dozvedel že to je normálny stav v zimnom období. ,,On jenom spí,,. veselo nám vravel.

Samozrejme že som si ho /okrem iných rastlín a semien/ hneď aj kúpil. Nedočkavo som čakal kým skončí schôdza , ktorá končí už tradičnou tombolou rastlín. Ako vždy som nič nevyhral, tak som sa ponáhľal aj pokladmi domov.

Doma som pleispilosy položil medzi euphorbie na okennú parapetu, kde som mal vytvorený mini skleniček ,,sukulentársky,,. Býval som vtedy v paneláku a ostatné kaktusy a iné sukulenty som mal na chate v temperovanej miestnosti, kde boli aj lithopsy. Vtedy som ešte bohužiaľ nevedel čo som si kúpil , tak som milé pleiospilosy veselo polieval aj s euphorbiami. Písal sa mesiac december. Rastlinky sa napili a boli prekrásne….. no nie dlho!!! Za pár dni sa prekrásne zeleno sivé kúsky žuly premenili na spľasnutú špongiu, aby sa vzápätí roztiekli ako stará uhorka zabudnutá na záhone cez zimu. Nešťastný som dával za vinu kvalite vody, substrátu niekedy bola na vine aj chúďa manželka , hmmm ešte šťastie že ona túto literatúru nečíta… V tom to čase prekrásneho komunizmu sme o internete mohli len snívať a kaktusárska literatúra bola na tom poslabšie . V kníhkupectvách len krútili nechápavo hlavou čo od nich chcem a aj knihy ktoré vychádzali v Čechách u nás neboli tak bežné hoci sme boli federácia…len časopisy sa odoberali aj to len v kluboch. Pokiaľ som získal akú takú literatúru o juhoafrických sukulentoch , to neboli prvé ani posledné rastlinky, ktoré skončili smutne na sídliskovom smetisku. Ale jedno!! ma hreje na srdiečku sukulentárskom . Vôbec prvé lithopsy čo som mal a to práve od p. Pavelku z prednášky l.lesliei sú stále na žive /obr. č 1/

Vrátim sa kúsok naspäť v čase na spomínanú prednášku . Zaujala ma na toľko až som sa zblížil s p. Pavelkom cez objednávky semien telefonicky tak, že som ho navštívil v jeho byte a skleníku na okraji Příbrami Na toto mestečko som mal aj trochu iné spomienky , keď som tam dávno ako chlapec pracoval ….Bolo to pre mňa akoby som vstúpil do rozprávkovej /sukulentnej / krajiny a cítil som sa ako,, Alenka v ríši divov,,…Všade okolo mňa boli sukulenty z Južnej Afriky a prevládali samozrejme lithopsy a iné mesemb….

Veľa mojich zbierkových rastlín pochádza z výletov do tohto malého ale neskutočne plného skleníka sukulentných rastlín z celého sveta. Spoznával som tam pri káve a pohosteniach , ktoré mi poskytovala pani Pavelková , veľa z pestovania týchto afrických zvláštnosti. Sledoval som ako p. Pavelka omladol priamo pred mojimi očami pri rozprávaní a premietaní videa z jeho nespočetných potulkách po africkej skalnatej pustej krajine. V tom to čase vychádzal aj časopis Astridia ktorého spoluautormi bol hlavne jeho syn Mgr. Peter Pavelka , p. ing Podešva , PhDr Dráb a p. Bunček. Bol to ročníkový časopis ktorý už po 3 čísle bohužiaľ zanikol ako aj Združenie pestovateľov mesemb , ktoré so postupom času združilo do Spolku pestovateľov sukulentov , ktoré chvála bohu funguje do dnes a aj bude!!! Viď Honzíku ???!!!!

Rod pleiospilos vytvoril N. E. Brown roku 1920 /?/ z gréckeho pleios = plný a spilos = bodiek čo vyjadruje vzhľad šedo zelených listov pokrytých bielymi bodkami a zahrnul do neho druhy ktoré dnes zaraďujeme do dvoch rodov Pleiospilos a Tanguana H. E. K. Hartm & Liede . Pri tomto rozdelení zanikol veľký rod Mesembryanthemum L. a vzápätí aj rod Puntillaria N. E. Brown. / dnes ako podrod /

Areál výskytu zahrňuje skoro celu oblasť nazývanú Karoo centrálne okolo Willowmore, Graff – Reinet, Aberdeen a Jansenville. Rastliny vyhľadávajú bridlicové podklady / P. bolusii,nelii, simulans / alebo sú na slnečných svahoch malých kopcov , kde pôsobením slnečného žiarenia chýba iná vegetácia / compactus /

Tvarovo môžeme rozdeliť pleispiosy hlavne podľa počtu listov a to na skupinu , ktorá vytvára jeden pár listov /P.bolusii,nelii,simulans / a na skupinu, ktorá vytvára trsy /compactus / a má kýlovo pretiahnuté listy na vrchu ploché. Samozrejme podľa skúsenosti viem že pri nesprávnom pestovaní a prebytku živín a vody tento rozdiel nebude markantný…..

Kvety sa objavujú na konci leta a na jeseň a niektoré voňajú.V prírode sa môžu vyskytnúť aj jedince s viacerými kvetmi ktoré vyrastajú z jedného vrcholu. Výnimku tu tvorí P.nelii ktorý jediný kvitne na jar a zárodok kvetu vytvára cez zimu a celkovo je to najkrajšie sfarbený kvet . Pri forme rubra má krásne purpurové kvety.

Pestovanie nie je problematické, pokiaľ vieme dodržiavať ich suché a rastové periódy. To znamená polievať od apríla do októbra, samozrejme treba prihliadať na momentálne svetelné podmienky ktoré, sú všade iné. Rastliny sú pomerne dosť adaptované na naše ročné obdobia tak ,že sa môžu pestovať spolu s lithopsami. Ako substrát použijeme priepustný štrkovo- pieskový a hlbšie nádoby, aby rastliny netrpeli pri letných horúčavách. V plytkých nádobách veľmi skoro preschne substrát čo vadí rastlinám, ktoré potom stagnujú. Pri častom polievaní vznikajú, hlavne na druhoch / bolusii a nelii / nežiaduce viac liste rastliny ,ktoré nie sú pekné. Pri P. compactus to až tak nevadí, lebo ten vytvára trsy, ktoré môžu dosiahnuť dĺžku až 30 cm . Je to vlastne len estetická chyba , ktorá sa postupne sama odstráni a nevadí tak ako u lithopsov. Nevyhovuje im tmavé a vlhké prostredie kde môžu zahnívať. Po zime ich treba prezrieť, lebo ich obľubuje tzv. ,,červený pavúčik,, a vytvára nepekné hnedé škvrny na listoch.

No a sme pri zimovaní. Zimujeme ich spolu s ostatnými mesemb v suchom a svetelnom prostredí, úplne bez vody.

Teplota sa môže pohybovať medzi 4 – 12 ° C .Pokiaľ máme vykurovaný a svetlý skleník s teplotou nad 15 °C môžeme sem tam poliať ale stále až po celkovo preschnutom substráte , lebo sa môže stať že pri výpadku elektriny nám teplota klesne a rastlinky môžu uhynúť. To sa stalo mne , /ale na šťastie ja vôbec nepolievam/ a zrazu som mal v skleníku asi – 5 a niekde aj – 10°C .Pleispilosy ale aj iné rastliny boli celkom zamrznuté. Veľa rastlín ,hlavne euphorbie a crassulky potom odišli pá , no pleiospilosy a lithopsy – tie nie. Tie pekne rozmrzli a pokračovali vo vegetovaní u mňa v pohode ďalej , no veľa mesemb a boli to hlavne cheiridopsisy ale aj kríčkové lampranthusy a iné odišli…Tu je podstatne to , aby bol substrát ale aj celá rastlina bez vody čo napomáha prežitiu extrémne nízkych teplôt. Tak že o pestovaní na skalke u nás ani nerozmýšľajte…..

Rozmnožovanie je pri osvojení si základných poznatkov celkom jednoduché, len získanie semien z toboliek je trocha zložitejšie ako u iných mesemb. Plodová tobolka sa síce po navlhčení roztvorí , ale semena sa samovoľne neuvoľnia. Treba ich mechanický napr. tvrdým štetcom alebo starou zubnou kefkou vybrať. Stačí aj v ruke rozmrviť celý mokrý plod a semená potom na sitku vysušiť. Semena klíčia veľmi dobre skoro na všetkých druhoch substrátov a semenáče rýchlo rastú . Pikírovať ich môžeme už aj v prvom roku, záleží na veľkosti a kondícii semenáčikov. Presádzame ich do hlbších kvetináčov aby mali dostatok priestoru na vývoj korienkov.

Ich príbuzným druhom Tanguna sa v zbierkach až tak dobre nedarí. Sú chúlostivé na premokrenie a na nedostatok svetla a sú aj maličké v porovnaní s rodom Pleiospilos . Ich rozdiel spočíva v menšom tele a pokožka listov neobsahuje toľko buniek obsahujúcich tanín ako príbuzné Pleispilosy . Aj tobolky a semená sú menšie -hladké a svetlé , na rozdiel od tmavo hnedých veľkých semien pleiospilosov.

Celkovo sú rastliny rodu Pleiospilos v zbierkach dobre pestovateľné a nevyžadujú až takú starostlivosť, ako ich susedia lithopsy a znášajú aj pestovateľské prechmaty , samozrejme nie až také, akých som sa nechtiac dopustil ja a opisujem ich na začiatku tohto článku. Ja sa len modlím , aby bolo čo najviac pestovateľov a zanietencov , ktorí budú pestovať tento skvost……..

strong

Be Sociable, Share!

•