Adromischus mamillaris
2014
Adromischus mamillaris ( Linnaeus fil.) Lemaire,Jard Fleur.2,Misc.60 (1852)
popis v : Adromischus by John Pilbeam,Chris Rodgerson and Deerk Tribble 1998
foto / adromischus mamillaris sp / Buffelsport / + druhy obr.Adromischus mamillaris sp SL 290
Etymológia: Z gréckeho slova adros – silný , narastený a mischos – kvetná stopka. V pôvodnom opise sedí názov mamillaris , odvodený od slova mamilla – bradavka ,čo značí – v tvare bradaviek.
Basionynum a synonymum : Cotyledon mamillaris – Linnaeus fil. Suppl.242 (1782)
Cotyledon mammillaris – Thunberg, Prodr.83 (1794)
Cotyledon mammillaris – FL.Cap.end Schultes 397 (1823)
Adromischus filicaulis – P:C: Hutchinson, Cact. Succ.J. (US) 25 (1): 3-5 (1953)
Adromischus mammillaris – C.A. Smith, Bothalia, 3:630-631 (1939)
Adromischus mammillaris – Tolken,Bothalia 12:382,388 (1978) a FL.Southern Afr.14:52 (1985) popis chybný.
Popis :
Adromischus mamillaris patri do sekcie č.4 Incisilobati .Je to vytrvalá rastlina , riedko rozvetvená má niekedy poliehavú stonku. Dĺžka stonky je do15 cm, s vláknitými korienkami. Listy sú šedozelené, niekedy zafarbene do hneda , obvykle / až na výnimky / ,bez tmavočervených škvŕn ,či bodiek ,čiarkovité ,kopijovité , 20 -40 niekedy až50 mm dlhé , 5 –11 mm široké , príkro klinovité, špicaté , ľahko stlačené až skoro kužeľovité, s tvrdým okrajom len na vrchole listu. List v priereze by mal byť okrúhly. Kvetenstvo je šedozelené , 25-35 cm vysoké s 1 až 3 kvitnúcimi plodnými listeňmi. Koruna je šedá až zelená , korunné cípy biele ,často sú zafarbené do ružova s fialkovými linkami pozdĺž okraju.
Rozširenie :
Podľa Tolkena je A. mamillaris pomerne vzácnym druhom z východnej časti Little Karoo, východne od Calitzdorpu. Druh je Tolkenom považovaný za omnoho bližšie príbuzným s A. triflorus ,/ ktorý pochádza tiež z tejto oblasti a bol mladým Linnaeusom pôvodne popísaný aj v rovnakom čase / , ale podľa všetkého Tolkenom popisovaný druh nebude, len úzkolistou formou ,inak veľmi premenlivého druhu A.triflorus , hoci nevytvára typické zakrivené pupene pre náš popisovaný druh A.mamillaris
Bryan Makin , ktorý preskúmal krátko túto oblasťveril ,že Tolken získal ten pravý druh a aj potvrdil ,že to, čo našiel v tejto oblasti, boli práve popísane rastliny. Tie aj niesli jeho zberové číslo BM 421 a č. Liebenberg 6159 , udávane z okolia Calitzdorpu. Ale!! toto zberové číslo bolo pridelené Tolkenom k A. triflorus .Rastlina sa podobá jeho popisu k A. mamillaris a spojenie s A triflorus je zdôraznené potom ,čo označenie A.triflorus / aj keď ako A. procurvus / ,bolo asi vytvorené len Liebenbergom.
Druh ,ako taký, je udávaný z východnej časti Little Karoo, východne od Calitzdorpu ,kde rastie na nízkych štrkovcových svahoch. Podľa iných zberateľoch, C.A. Smitha aj v rokline Bokkeveld medzi Oudtshoorn a Montagu Pass ,ale aj na kopcoch podobným Karoo ,blízko Robertsonu /Galpin 10334 / ,no a podľa Liebenberga aj na kopcoch blízko Ladysmith.
Poznámka :
Tento druh je pomerne vzácny v zbierkach a už aj jeho identifikácia robila a aj robí dosť veľké zmätky, medzi botanikmi študujúcich, tento druh. Prvý krátky popis mladým Linnaeusom hovorí že listy sú striedavé, tiahlo kužeľovité, hladké, kvety striedavo, stopovité – a ??? to bolo všetko!. Potom nasledoval popis v r. 1974 Thunbergom , ktorý už urobil komplexnejší popis a pridal, že stonka je poliehavá a zakoreňujúca. Listy sú jednostranne usporiadané , špirálovité, podobné bradavkám, špicaté po oboch stranách a okrúhle. Ako oblasť popisu udával okolie Olifantsband ,čo Tolken určil ako oblasť blízko Calitzdorpu. Tak ani nie je divu, že si mnohí autori potom splietli tento druh s A.filicaulis , hlavne s ssp marlothii , čo nás až tak neprekvapuje / po prvom Linneausovom popise / lebo sú si podobné a dokonca sa aj v prírode výskytom, prekrývajú. Táto popletená situácia vládla do vtedy, pokiaľ Tolken nepreskúmal podrobne Thunbergov holotyp , /uložený v Herbariu Uppsala / a podal správu – že nebolo možne tento druh presne ustanoviť ,lebo sa do Europy dostával do tej doby viacej rozšírený druh A.filicaulis. No my, si s tým až tak hlavu lámať nebudeme.
Pestovanie:
Pri dodržaní hlavnej zásady a to – pestovanie v minerálnom a priepustnom substráte ,pri striedmej zálievke sa tento druh pestuje, veľmi ľahko. V horúcich letných dňoch a v v strede zimy ho držíme úplne na sucho, až sa listy celkom zvraštia. Hlavná doba zalievania je na jar a na jeseň, no pri dobrých svetelných a tepelných podmienkach zalievam adromischusy aj koncom zimy a skorú jar, čo aj celkom dobre oceňujú. Nerobia a až také drahoty ako ich príbuzní, druhovo odlišní – A.marianiae , ale aj je tu na mieste, predísť hubovým chorobám a škvrnám na listoch , preventívnym postrekom /napr. Previcurom, alebo Dithane M 45 / a dobrým vzdušným a slnečným stanovišťom, čo nám potom oplatia peknou farebnosťou listov /ako to vidno na vyobrazenej forme na obrázku (sp Buffelsport ) /
Vo všeobecnosti platí pre adromischusy – čo najviac svetla a skôr prihnojiť , ako ich kŕmiť výživnou zeminou ,kde prebývajú všelijaké neduhy v podobe patogénnych húb , na ktoré nie sú tieto africké miniatúry v našom podnebí , vôbec pripravené….
