Adromischus – láska až po hrob?

Sekcia č.1 Adromischus / Jacobsen,Kakteen 17: 189 / 1966 /

V minulom článku /alebo rozprávke?? / sme si porozprávali trochu rozprávkovo o živote dráčikov /adromischusov/ v ich domovine a ako trpia v zajatí. Je v tom veľký rozdiel ,to už samozrejme vieme. Prešlo už veľa času a my sme pozabíjali veľa , preveľa dráčikov. Možno teraz zahučí v čitateľovi , Ja?? Ja , nie !!!! Ale, že ich má asi 4 to už nikto nevie. Ten , kto / hmmmm, hmmmm napríklad aj ja / ich ale má veľa , tak musí mať samozrejme aj straty. Pestovateľ rastlín, botanik, záhradkár, ,,bulhar,, alebo, ako nás volajú ostatní , akože normálni ľudia proste človek čo pestuje doma pelargonie , mrkvu či euphorbie, alebo dokonca!!! našich /mojich / milých dráčikov , ich musí mať, inak sa nenaučí nič!!!! Bez toho to proste nejde…… Howg!!! Pokiaľ sme sa to ale ,už naučili , zvládame to v pohode a naše rastlinky prosperujú a aj sa podobajú trochu rastlinám na fotkách z prírody, tak to som rád. Aspoň na niečo je dobre, vysedávať pri počítači a ťukať do klávesnice. Samozrejme pokiaľ nie ste ekonóm a nie je to vaša práca. ….Ale uvedomme si , že to rastliny sa prispôsobili k našim podmienkam a nie my sme nejaký svetový borci v pestovaní.. Každá rastlina či živočích /aj človek / veľmi nerád umiera. Je to už tak. No a naše rastlinky sa naučili žiť u nás!!! Hoci dostaneme lístoček , alebo rastlinku odniekiaľ z USA alebo Anglicka či nebodaj z Košíc , sú to stále len prispôsobené divoké rastliny, hoci ich nazývame ,,kultúrnymi,,. Stále budú mať tie svoje gény zakódované a vedia sa len pozmeniť na to , aby prežili v našich podmienkach , ktoré sme schopní pre ne vytvoriť…. Zbierka týchto miniatúr, zložená z celého základného rodu , nezaberie veľa miesta v skleníku . Napríklad , celá moja základná zbieročka pozostávajúca z cca 200 rastlín a stále sa rozrastajúca , nezaberie ani 2,5 m štvorcového. Čo je to, pre pestovateľov , ktorí majú dnes polykarbonátove skleníky o rozlohe jedného menšieho hangáru…. Pokiaľ si ale chceme poctivo zaobstarať naozaj , len po jednej rastline z každého druhu ,tak nám to nezaberie ani 1m.Táto zbierka bude pestrá a veľmi zaujímavá. Pokiaľ nám samozrejme , po čase nezistia diagnózu, ktorú tu nemusím nikomu predstavovať. Neškodnú, ale pri tom presne a dobre trafenú….

Ako sme už minule, bolo to minule ? , alebo nedávno??? spomenuli ,rod adromischus sa rozdeľuje na 5 základných takzvaných sekcii, kde sú zaradené viac menej rozdielne rastliny, čo do výzoru , ale majú spoločný typ kvetu. Teraz by som Vám chcel priblížiť a trochu aj predstaviť sekciu č.1.pod názvom – ADROMISCHUS / Jacobsen,Kakteen 17: 189 / 1966 /, & Sukk.Lex. 27 / 1966 / kam patria tieto adromischusy a to – adromischus alstonii, adromischus bicolor, adromischus filicaulis aj jeho subspecies marlothii adromischus hemisphearicus, adromischus liebenbergii, ,adromischus montium – klinghardtii ,adromischus roanianus a adromischus subdistichus ,ktorý tu bol pridaný len nedávno.

Tieto druhy sa vyskytujú najbežnejšie v oblastiach so zimnými zrážkami na západe krajiny. . Je všeobecne známe, že rastliny rôznych sekcii sa svojim rozšírením spravidla neprekrývajú navzájom , ale sú len susedia…..Jedna malá výnimka je a to druh adromischus filicaulis , ktorý rastie nielen blízko svojim príbuzným zo sekcie , ale sem tam zasahuje, aj do iných sekcii. Preto, tu aj niekedy nájdeme prírodne hybridy , v ktorých vo väčšine figuruje nejaký ten adromischus filicaulis napr. s adromischusom marianiae,triflorus či leucophyllus . No sú známe aj iné prírodne hybridy a to adromischus hemisphaericus /?/ s adromischusom marianiae , alebo adromischus triflorus s adromischusom marianiae ,,Tangua,, . Rastliny ako také nie sú vôbec ohrozované čo sa týka ľudskej migrácie , lebo žijú v kamenistých pustinách, kde sa nič nepestuje ani nestavia. Ako geograficky pôvod vôbec celého rodu , podľa všetkého je juh Kapska. Ako je to naozaj , ukáže čas a budúcnosť….

Ako prvý druh z tejto sekcie si priblížime Adromischus alstonii .. / Schonland & Baker / C.A. Smith , Bothalia 3: 638 / 1939 / synonymum – adromischus triebneri / Von Poellnitz , Beitr Sukkulentenk 18 /1939 / a adromischus pulchellus P.C. Hutchison Cact. Succ. J / US/ 32 / 4 / : 118 / 1959 /

Je to ľahko pestovateľný druh s pomerne veľkými listami , ktoré sú veľmi premenlivé v rámci celého druhu. Vytvára statné rastliny z hrubším kmienkom , ktorý dosahuje 10 až 15cm dĺžky. Rastie v najsevernejších oblastiach Namaqualandu a Richtersveldu . Hoci meno alstonii je už zaužívané , spočiatku to bolo skôr meno pulchellus . Aj ja som mal jeden z prvých ako že ,, iných,, adromischusov , / dovtedy sme poznali tak adromischus cooperi a cristatus / dlho druh , pod menom adromischus pulchellus až som zistil že je to vlastne alstoňák ako vyšitý.

Rastliny sú v rámci populácie na stanovištiach v prírode niekedy skoro uniformne, no niekedy sa nájdu aj jedince , ktoré sú odlišne tvarom či farbou listov. Listy , ktoré sú silno sploštene , vajcovito pretiahnuté v staršom veku pokrýva stierateľná vrstva vosku. Na koncoch sú viditeľné , hlavne na starších listoch , zahlučnené farebné škvrny , kde prevláda bordová farba. V kultivácii nerastú veľmi rýchlo.Za rok pribudne maximálne 2 – 4 listov. O to je krajšia ,už staršia rastlinka s kmienkom , lebo listy vyháňa aj zo starších vetvičiek. Kvetenstvo môže dosiahnuť aj 50cm výšku , pričom obsahuje 2 až 3 plodne listene. Samotné kvety majú biele až do ružova zafarbene lupene /niekedy až purpurové s tmavým hrotom / pričom korunu majú zelenú.

Rastliny ktoré sú rozširovane pod menom pulchellus , boli zbierané v Namaqualande pri Bowesdorpe asi 5 km severne od Khamieskroonu .Rastú po celom Namaqulande od Kliprandu po Richtersveld. Je zaujímavé že môj pôvodný adromischus pulchellus a adromischus alstonii od S. Bracka / USA /, ktorý som kupoval ako že, iný taxon / je si veľmi podobný , keď nie identický.

Ako ďalší druh zo sekcie 1. si predstavíme adromischus bicolor Tolken , Bothalia 12 : 384 / 1978 /. Hoci tento druh, bol popísaný už v r.1957 / P.C. Hutchison / nie je bežný v zbierkach , kvôli málo zberového materiálu, ktorý pochádza poväčšine z okolia Steitlerville Karoo v Eastern Kape…

Je to malá, skoro trpasličia rastlina , ktorá vytvára silne odnože z listami, ktoré sa zlučujú na koncoch vetvičiek , tak že skoro nevidno ani kmienok, ktorý je aj tak veľmi krátky. Listy majú zelený podklad s hustými drobnými bodkami striebornej až červeno bordovej farby na konci s ružovým odtieňom. Tvar je okrúhly , opak vajcovitý ich dĺžka sa v literatúre udáva 4cm , ale sú menšie a veľmi premenlivé, čo do tvaru. Kvetenstvo je pomerne krátke 10 -15 cm s len 2 kvetu schopnými listeňmi. Koruna je v základe svetlozelená až žlta s červeným nádychom. Lupene sú bielo ružové s bordovými hrotmi.

Adromischus filicaulis je ďalším v tejto sekcii. Je to veľmi pestrá ukážka rôznofarebných a tvarovo odlišných listov v jednom druhu. O to je to ale , veľmi ľahko , pestovateľný druh v kultúre. Pestrosť jeho farieb sa ale prejaví ,len ak sú rastlinky vystavené priamym slnečným lúčom. Jeho celkový záber v prírode je dosť veľký.. Ako jeden z mála druhov zasahuje aj do populácie iných druhov a vytvára tak s nimi prírodne hybridy ,ako sme už spomenuli vyššie.

Vytvára kríčky , raz s tenkými valcovitými listami , úplne zelenými a niekde sú to listy malé ,tučné z bordovým základom so striebornými škvrnami. Rastie ako na pieskovcovitých pôdach tak aj na žulovom podklade , alebo na kremeni. Formy s dlhými tenkými listami sa nachádzajú v okolí Garies západne od Springbok. V okolí Steinkopf majú zase krátke a tučné listy. Charakteristické formy so striebornými valcovitými listami pokrytými bordovými škvrnami, ktoré sú najviac rozšírené u nás v zbierkach , rastú na Botterkloof Pass a v okolí Lokenburgu . V kultúre nevytvárajú príliš veľké rastliny , hoci existujú formy , ktoré sú robustnejšie. Vo väčšine im postačí 8 cm kvetináč po celý život.

Adromischus filicaulis ssp. filicaulis , tento poddruh sa vyznačuje vzpriameným kmienkom ,vzácne poliehavým s listami tak premenlivými v dĺžke či farbe, ako sa len dá. Farba sa pohybuje od zelenej cez striebornú až po skoro červenú až bordovú. Kvetenstvo je asi 20 -30cm dlhé , zelenej farby , niekedy do hneda , okvetne lístky bledo žltavé s načervenavou až fialovou malou trojuholníkovou špicou. Podľa Tolkena tento poddruh rastie na severozápade Cape až po Richterslveld. Na západných brehoch medzi Kommagas a Orange River rastie forma známa aj ako fragilis , ktorú ale Tolken priradil pod synonymum subs. filicaulis. Vyznačuje sa extrémne červeno bodkovanými , opadávajúcimi hrubými listami zelenej farby.

Adromischus filicaulis ssp marlothii – /synonymum mamillaris / pochádza z južnejších oblastiach ako typový základný druh. Vytvára poliehavé stonky so zelenými krátkymi valcovými listami , ktoré tiež ľahko opadávajú. Niektoré formy časom vytvárajú kmienky pokryté striebristými šupinami. Listy môžu pri silnom svetle získať až bordový nádych , vzácne aj so škvrnami. Je to ľahko pestovateľný poddruh , ktorý pri tvrdom pestovaní je mimoriadne atraktívny. Kvetenstvo je podobne typovému druhu. Tento poddruh je udávaný z LittleKaroo aj Worcestru a rastie na strmých úbočiach , niekedy aj pod vyššími kríkmi. Menšie formy z okolia Tangua majú malé extrémne opadavé listy. Niekde sa pestuje aj ako závesná forma.

Ako ďalší druh v tejto početnej sekcii je Adromischus hemisphearicus. Tento druh je dosť podobný adromischusu ronianus. Sám Tolken mal problémy pri popise , aby ich rozlíšil. V tom to čase, hoci rástol blízko Cape Townu , nebolo z neho veľmi veľa materiálu a ani v zbierkach ho nebolo veľmi často vídať. Keď aj ,tak len v málo exemplároch z jednej ,dvoch lokalít. Až formy ktoré potom nazbierali Derek Tribble a Chris Rodgers v prírode , poukázali na jeho rozmanitosť. Je dosť rozšírený a jeho meno sa dlho používalo na skoro všetky rastliny s plochým a strieborným listom, v sekcii. Tento druh je viac menej považovaný za lokálnu populáciu na polostrove Cape , na východe v okolí Caledonu a na severe v Hotenttots Holland Mountains. Musím tiež spomenúť aj jeho nádherne vyobrazenie maliarom Redoutom v De Candollovej publikácii , kde bol zobrazený ako typová rastlina pre celý rod.

Je typický svojim striebristým ,voskovým povlakom na starších listoch ,ktoré sú aj dosť premenlivé. Môžu byť veľké , strieborné, ploché, vytvárajúc veľké rastliny na stráňach ,ale aj bez povlaku v pieskovcových puklinách , kde sú zase malé s drobnými listami. Tu ale nemajú šupiny a farba je do hnedasta s červeným nádychom a vytvárajú efektné drobné rastlinky.

V kultúre nie sú vôbec náročné a znesú dosť vody. Povedal by som že ju aj vyžadujú viac ako ostatné druhy. Vytvárajú kmienok ,ktorý sa spontánne rozvetvuje a pri dosiahnutí 15 -20cm polieha. Základná farba listov je šedo zelená ,pokrytá striebornými šupinami u foriem bez šupín skôr prevláda tmavá, až do červena.

Kvetenstvo je 15 -25 cm dlhé zelené s 2až 3 plodnými listeňmi. Koruna je zelena až hnedá kvet ma biele lupene z ružovými koncami. Tento druh zo oblasti Signall Hill mám v zbierke už asi 15 rokov a vôbec nie je problémový.

Najmenej známy z tejto sekcie je Adromischus liebenbergii . PC . Hutchinson ,Kat.Succ. J / US / 31 / 3 /: 81 / 1959 /. Je to druh z ľahko rozoznateľnými zelenými listami , ktoré pomaly rastú a majú znateľnú listovú stopku. Rastliny nie sú veľmi rozšírene v kultúre, asi preto , lebo rastú len na malej lokalite v Lainsgburgskej oblasti. Dorastajú až do 20 cm dlhého kríčku ,časom poliehajúceho. Listy majú na konci zvláštnu charakteristickú trojuhoľnikovú špicu ,podobnú kopiji. Ich dĺžka sa pohybuje medzi 15 – 25 mm a sú lopatkovité , málokedy bodkované ,alebo inak škvrnité. Kvetenstvo je zelené 15 -20 cm vysoké s jednokvetými plodnými listeňmi. Koruna svetlo zelená , niekedy do červená ,lupene ružové s fialovými trojuhoľnikovými špičkami , ako je príznačné v sekcii.

Adromischus montium –klinghardtii / Dinter/ Berger,Nat.Planzenfan, ED.2.18a : 416 / 1930 / , ďalší z tejto sekcie som mal tu česť spoznať, hlavne vďaka môjmu známemu p .Roy Mottramovi z Anglicka , od ktorého som získaval druhy , ktoré zatiaľ u nás nemal nikto v ponuke. Táto rastlinka je typická svojim rozkonárením vetvičiek s malými okrúhlymi listami svetlozelenej až hnedej farby. V kultivácii nie je skoro vôbec rozšírená , čo sa dúfam časom zmení. Niekedy bola zamieňaná z druhom a.hemisphaericus , ale odlišuje sa nepopraskaným striebristým povrchom , ktorý je naopak u druhu hemisphaericus evidentný. Hoci tento Tolkienom popisovaný rozdiel môže ale smelo sklamať ,lebo nemusí byť v kultivácii viditeľný. Zdatnejší pestovateľ adromischusov , ktorý túto rastlinu už dlhšie pestuje , ju vie rozlíšiť, od iných druhov tak , ako každý sukulentár vie rozlíšiť napríklad lithops od dinteranthusu a kaktusár parodiu od rebutii. Svojim typickým rastom vetvičiek ,ktoré na rozdiel od podobných druhov ,adromischus filicaulis, alebo hemispaericus , rastú von a skoro kolmo z hlavnej stonky / u iných smerom nahor / a aj tučnými listami je nezameniteľný.

V prírode sa vyskytuje hlavne v oblasti Richtersveldu a Namibie. Rastie aj na pobreží Augrabies a Holgat River , kde vytvára trochu robustnejšie formy ako inde. Typ bol udávaný z pobrežných oblasti Klinghardt Mountains .Tu vyhľadáva skalnaté prostredie vystavené priamemu slnku. Tak isto v kultivácii vynikne jeho farebnosť len na priamom svetle. Čo je ,ale podmienka, skoro u všetkých už opísaných druhoch. No oproti ostatným však znesie viacej sucha. Robustnejšie formy vyžadujú väčší kvetináč aj 12cm.

Vytvára kríčky s stonkami dĺžky až 20cm. Málokedy polieha. Listy sú okrúhle, vzácne klinovité na okrajoch pokryté zrohovateným okrajom po celej línii listu ale niekedy len do polovice a ďalej sa stráca. Kvetenstvo je zvyčajne krátke, zelené so samostatným plodným kvetným listeňom. Koruna je zelená so žltými až bielymi lupeňmi s ružovou špičkou.

Ďalším z dosť bežne pestovaných druhov v sekcii je Adromischus roanianus – Uitewaal ,Nat.Cact. Succ.J./ 4 / : 69 / 1959 / Jeho typové zbery sú z okolia Vanrhyn´s Pass a dlho boli aj ako jediné. Tak to sa stal tento druh dosť uniformným v zbierkach , po dlhé roky pestovania. Až nové zbery ukázali , že aj tento druh je variabilný. Nachádza sa v oblasti Vanrhysdorp až Brancop ,kde rastie ako malý krik z cik cak vetvičkami a vytvára husté porasty. Listy sú šedo zelené ,sploštené , okrúhle ,zvyčajne s tupým a klinovitým hrotom, niekedy škvrnité, ale častejšie v kultivácii striebristo zelené zo silným peľom a prechádzajú až do fialovo hnedej farby. V hornej polovici sú pokryté mozoľnatým okrajom. Tento druh rastie pomaly postačí mu aj menší kvetináč 7cm , ktorý vyplní svojimi vláknitými korienkami až za dlhší čas. Nepotrebuje toľko zálievky ako iné druhy . Pri mladých rastlinkách a ich husto nakopených lístkov je dobre pozorovať či sa medzi ne nedostala nejaká potvora z rodinky červcov alebo sa nerozšírila hubovitá choroba.

Kvetenstvo je šedo zelené až šedé z jedným plodným kvetným listeňom. Koruna je svetlo zelená so sivobielymi až krémovými lupeňmi s ružovo fialovými špičkami.

Ako posledný druh v tejto sekcii je Adromischus subdistichus / Makin ex Bruyns South Afrika J.Bot 58 / 1 / : 50 /1992 / Tento drobnolistý druh bol popísaný len nedávno , hoci pod týmto menom bol už dlhší čas. Jeho najbližší príbuzný je adromischus leucophyllus s ktorým aj susedí v prírode.. Dlho bol zaradený k nemu. No jeho hlavný rozdiel je v kvete a v listoch , ktoré nemá pokryte žiadnym bielym povlakom na rozdiel od a. leucophyllusu a aj kvet jasne poukazuje na skupinu resp. sekciu č. 1. Listy sú okrúhle , tesne priľahnuté k stonke, po celej dĺžke pokryté zrohovateným okrajom , zakončené tupým hrotom. Farba je tmavozelená až hnedo zelená bez voskového peľu alebo šupín. Pri dobrých svetelných podmienkach majú niekedy tmavo purpurové škvrny. Dĺžka listu sa pohybuje medzi 12-20mm pri 10 -12mm šírke. Kvetenstvo je krátke z červeno purpurovou pruhovanou korunou pri šedo zelenom podklade. Kvetné lupene sú ružové s hnedavými pruhmi v strede vo vnútornej strane.

Druh sa vyskytuje od Princ Albert po Willowmore smerom na juh až ku Uniondale po väčšine na hrebeňoch kremičitých brál , alebo medzi balvanmi v plytkých medzerách ,vyplňujúc tak priestory medzi nimi.

Týmto, by sme zakončili predstavovanie rastlín zo sekcie č.1 pod názvom Adromischus . Druhy v tejto sekcii sú nenáročné na pestovanie. Potrebujú minerálnu priepustnú zeminu v kvetináčoch z dobrou drenážou. Ako väčšina adromischusov obľubujú slnečné, exponované stanovište s primeranou zálievkou počas obdobia v roku , keď je teplota optimálna a to medzi 10 – 28 C . Zalievanie skoro ráno ,alebo večer im robí dobre. Používanie hnojiva vo všeobecnosti pre sukulenty a hlavne pre adra nedoporučujem. Pokiaľ chceme mať rastliny, ktoré budú podobné tým z prírody a nie nabúchaných mackov , maximálne použijeme jednu zálievku na jar ,do ktorej pridáme nejaké to hnojivo , najlepšie prírodné. Moje rastliny z tejto sekcie dostávajú vlahu aj počas zimy, pokiaľ to svetelné a teplotné /min 8 -12 C / podmienky dovolia. Obdobie počas najstudenších a najmenej svetlých mesiacoch /december – január / vynechávam úplne. Aj počas leta v tých najteplejších mesiacoch je dobre , ako je to zvykom aj u kaktusov, vynechať zálievku úplne. V tomto období nerastú a aj celkom zvraštia listy , ale to nie je nič ,čoho by sme sa mali obávať. Pri objavení sa nových, vrcholových výhonkov , môžeme pokračovať v zalievaní ďalej. V tomto období sú náchylne hlavne na hnilobu pri ktorej odhníva celá rastlina od koreňa a potom cez stonku odíde časom komplet rastlina. V tomto prípade treba zachrániť aspoň vrchné lístky, pokiaľ sa dá. Vyplatí sa preto ,pestovať každý druh , aspoň v dvoch exemplároch a na rozdielnych miestach , aby sme stihli zachrániť zničený taxon aspoň z toho druhého. Niekedy je už neskoro biť hlavu o poličku a bedákať nad stratou rastliny , ktorú sme si horko ťažko pozháňali napr. až z USA , alebo nebodaj priamo z Afriky. Teraz pri písaní týchto riadkov sa mi trochu zvýšil krvný tlak, neviete prečo??? Každý si domyslí , prečo???!!! Ako naschvál si práve túto rastlinu ,ktorá Vám zahynie ,zabudnete zálohovať…..tak ako aj ja…..

Rozmnožovanie lístkami ,nerobí žiadny problém. Odlomený lístok – ,,dráčik – čakateľ,, ošetríme stimulátorom , len pokiaľ ho odtrhneme my. Taký list, ktorý dostaneme v balíku ,už ošetrovať nemusíme, lebo rana je už dávno zaschnutá. Pripravíme si nejakú plochu nádobu, kam listy položíme, plocho na substrát.. Nikdy ich do neho nestrkáme V zime je nutne aj umelé svetlo , v lete stačí miesto v polotieni. Vhodné je spodné teplo a časté postriekanie prírodným stimulátorom , napríklad ja používam Atonik , ktorý podporí vytvorenie nových korienkov. Po ich vytvorení / asi 2 -3 týždne, podľa podmienok / , prihrnieme zeminu ,alebo opatrne vložíme do pripravenej priehlbinky a rosíme naďalej. V prvých dňoch je potrebná vlhkosť a tú nám zabezpečí práve to rosenie Atonikom. Je už samozrejmosťou , že najlepšie nám zakorenia lístky , ktorých máme zo 20 kusov a ten ktorý mame len jeden , ten bude tvrdohlavo stáť , až napokon sčernie ,alebo vyschne. Po vytvorení aspoň 2 -4 lístkov je koreňový systém dosť vyvinutý, to už môžeme mladú rastlinku vybrať a zasadiť do samostatného kvetináča a pestovať s ostatnými dospelákmi A – drakmi. Rozmnožovanie semenami sa vo všeobecnosti , veľmi neosvedčilo. No a ani nie je žiadna ponuka, skoro nikde v katalógoch , aspoň ja som sa s nimi nikde nestretol. Pokiaľ, ale chcete vysievať svoje semená , ktoré sa Vám podarilo získať z vlastných rastlín, tak podmienky sú rovnaké, ako pri vysievaní crasuliek alebo echeverii. Tak držím palce. Tie semenáčiky ale stoja za to, lebo keď vyrastú budú jedinečné…

Be Sociable, Share!

•