Je ráno, sobota / ktorá, to je už jedno / 5,30h a myšlienka na to, že môžem v záhrade potichu a bez nič robenia posedieť  ma vystrelila z postele. Ale podivný hukot ma veľmi rýchlo schladil. Dážď!!!Dlho nepršalo, tak prečo by malo byť dnes pekne. Predsa je sobota. Čo už, aspoň som pretiahol / žena spala /  hadicu rovno zo suda s dažďovicou priamo do vane v skleníku. Nebudem potom ja, blbec chodiť s vedrami /čerpadlo už odpočíva v pokoji v Baumaxackom nebi / a plniť vaňu takto že???!!  Čo s načatým ránom? Po obvyklom rannom rituály s liekmi na tlak a iné neduhy si sadám k mojej starej ,,Barborke,,/ pc. / a čakám kedy sa zahreje …..Po pritom si púšťam už len bohužiaľ nostalgicky  Deep Purple, nakoľko odišiel jeden z mojich hudobných vzorov – klávesák Jon Lord a počúvam ,,Smoke On the Water“ hoci ju už poznám skoro naspamäť. No!!! veď by som aj mal, už ju hrám a spievam ani neviem koľko rokov, žeby už 38 ?? !!!! Vždy, keď niekto koho som mal rád odíde, je to smutné. Kaktus pohladím aspoň okom, pokiaľ sa dá a hodím na kompost, ale čo s ,,Jonom Lordom“?? Tak mi znejú jeho skladby aspoň v slúchadlách, lebo žena ešte stále spí  a ako každej žene čo spí , vadí ešte aj ťukanie do klávesnice v tomto čase  a čo potom akordy,, Woman from Tokyo“ na plne gule. Hreje ma aspoň to, že sme poslednú dobu prezentovali s mojou  kapelou  ,,Lordov“  posledný projekt na koncertoch v meste po kluboch..

No, ale vidno že je ešte pekne pochmúrne ráno, preto že tu píšem ódy na jedného klavírneho rockového velikána a Igor ma už začal bombardovať / to nebol ten hukot ráno,  len v hlave myšlienka /, že už treba  zase niečo napísať o mojich obľúbených  ,,dráčikoch“. Ha!!! zase nová myšlienka, na dnes !!!!- asi ich polejem . Pojem dnes, sa niekedy stráca v týždňoch až dvoj týždňoch. Však sú to predsa sukulenty!!!!! A tie!!! Niečo aj vydržia…No, ale dosť už… poďme na to….

Naposledy sme si predstavili  č.2 sekciu ,,Boreali,, tak že, podľa matematickej postupnosti nasleduje sekcia č.3 s najkrajším a pre Slovač – výstižno, zrozumiteľným  názvom Brevipedunculati  / Von Poelnitz ( 1940 ) , Tolken ,Bothalia 12 : 386 ( 1978 ) ako syn. Cotyledon v sekcii Paniculatae Harvey , skupina Caryophyllacea Schonland , sekcia Adromischus – Jacobsen a podsekcia Pendenti – Jacobsen /  no nakoniec to nie je až také hrozné, že ???!!! . Poznám aj horšie skomoleniny, ako napr.  ,,So Sovietskym Zväzom“ na večné časy  a nikdy inak   a  podobné nezmysly… ale dosť už !!! ide sa nato……                     Do tejto sekcie sú zaradené druhy a to, Adromischus caryophyllaceus, A. diabolicus, A. fallax, A. humilis, A . nanus, A. phillipsiae.  Kvet  má typickú korunu s lievikovitú trubku ,ľahučko ryhovanú smerom k vrcholu, zelenú vzácne ružovou s trojuholnikovými okvetnými listeňmi , ktoré sú rozprestreté, alebo prehnute k trubke. Vo vnútri sú biele po strede lístkov ružovo – fialové pásy. Prašníky sú vnorené.

Ako prvý v tejto sekcii s nádherným , ale aj najväčším kvetom v tejto skupinke je Adromischus  caryophyllaceus. Ja sám mám v zbierke viacej foriem, ktoré sa líšia tvarom listov, ale aj kvetom. Druh bol pomenovaný kvôli podobnosti kvetu s rodom Dianthus z čeľade Caryrophyllacea, ktorý ale má oveľa väčší kvet, no pri troche predstavivosti tu nájdeme určitú podobnosť. Kvet tohto druhu adraka môže mať v najširšej časti až 15mm!!! . Je aj zaujímavo farebne zladený. V kultúre nevyzerá pri slabých svetelných podmienkach veľmi zaujímavo, lebo potom vytvára vyše až10 cm stonky . Tie potom buď vyrastajú z jednej hľuzy, alebo samostatne a dosť poliehajú,  hlavne pred kvitnutím, no a kvet je aj podstatne menší.

Listy má  zelené , niekedy pokryté /akoby kvapkami vody – rosou / ale vyskytujú  sa aj formy s peknými tmavo zelenými listami s fialovým okrajom. Celkovo sa dosť ťažko rozmnožuje lístkami, tak je na mieste odrezať radšej konárik, ktorý nám ochotne zakorení.

Druh je dosť rozšírený v Little Karoo , hlavne z pobrežných planín západne od rekreačného mestečka Hermanus. Našťastie uprednostňujú stanovištia pod kríkmi, tak sú chránené pred turistami , ktorí zvyknú zbierať tieto nádherne kvietky .Najkrajšia forma z Boonieval Robertson Karoo s malým a okrúhlym listom bola popísaná Uitewaaloom ako forma grandiflorus a vôbec ako najľahšie a najkrajšia pestovaná forma v kultúre. Kvet vydrží podľa počasia aj niekoľko dni a poteší oko postupným dokvitaním, tak že máme na stonke zakvitnutý stále minimálne jeden kvet. Pozor však na vošky na kvetných pukoch, ktoré tam radi nanosia mravce. V tom to prípade je nutný postrek, pretože kvet zanikne skorej ako zakvitne. Veľké pomocnice sú u mňa v zbierke osy, ktoré ich s radosťou  papkajú, preto ich nechávam na pokoji. Niekedy aj ony mňa….

Ďalším druhom je Adromischus. diabolicus / Tolken,Bothalia 12 : 633 ( 1979 )   Fl.Southem Africa 14 : 50 ( 1985 ) Tento druh bol objavený  až koncom minulého storočia a preto nie je ani, veľmi rozšírený v amatérskych zbierkach. Je to drobný krik s malými oválnymi listami. Tento druh je veľmi podobný A. nanus , s ktorým majú skoro rovnaké ,ťažko rozlíšiteľné listy. Aj kvety sú si veľmi podobné . Tu je na mieste podľa všetkého ešte, veľa poľnej práce botanikov , čo sa nás, ale pestovateľov vôbec netýka. Skôr by sme mali dávať pozor v zime na bortritídu ,ktorá vie za chvíľku premeniť rastlinu na kašu.  Najlepšie urobíme keď si rastlinky zálohujeme. Ako každý adromischus ktorý je problematický…..hmmm, ktorý však nie je…..????? Ale v kultúre mi nerobí nejaké zvlášť prieky, hoci musím dávať pozor na zálievku.

Pokračujeme ďalším druhom , ktorý tak pred 30 až 5O rokmi nebol vôbec známy a je to Adromischus humilis /  /Marloth/ von Poellnitz , Feddes´s Rep. nov Regni veg. 48 : 91 / 1940/ , Marloth in Schonland, Rec. Albany Mus. 3 : 151 / 1915 / ako Cotyledon humilis, Marloth, F. South Afr. 2,  1: 17 t.3d / 1926 / ,  Tolken, Bothalia 12: 387 / 1987 /,   Fl. Southern Afr. 14: 50 / 1985 / Synonymum : Cotyledon nana – Marloth, Trans.R.Soc.S.Afr. 2: 33  / 1910 /

V kultivácii bol tento druh asi pred 45 rokmi skoro neznámy. Bol to jeden z dvoch druhov ,ktoré vypátral a priniesol v roku 1980 Derek Trible, pri návšteve Karoo Botanic Garden a to na žiadosť Johna Pilbeama. Ten druhý bol Adromischus phillipsae. D. Ttrible našťastie  priniesol obidva druhy , ktoré teraz skrášľujú európske a svetové zbierky po tom, čo asi polovicu storočia v nich chýbali. Teraz sú už celkom bežné v zbierkach, len škoda že od tej doby bol ďalší rastlinný materiál veľmi málo zbieraný.

A . humilis má listy podobné A. phillipsiae a A. fallax a dajú sa po odkvitnutí dosť ťažko rozlíšiť. Jediný malý rozdiel je v tom , že A.humilis má listy menšie a stonka býva kratšia, ako u ostatných dvoch druhov. Celkovo pôsobí menšie a je to malý a drobný druh. Odnožuje úplné alebo až pod základňou stonky a inak ako ostatne príbuzné druhy. Listy sú ryhované viacej dole pri strede a majú červené atraktívne škvrny na priamom slnku. Tak isto ako pri predchádzajúcich druhov sa veľmi ťažko rozmnožuje z lístkov. Z kultúry nemám skúsenosť lebo ho ešte – ešte!!!??? nevlastním / aspoň o tom neviem…. / Ale?? Na jednu rastlinu mám typ..

Druh je udávaný z hôr Nuweveld, blízko Beafort West. Rastie ako inak, v skalných štrbinách. Iné  nálezy sú vraj severne Laingsburg v Klipfontein – PVB 3110 a v Oukloof Pass blízko Fraseburg – PVB 2123.

Jedným z ďalších v tejto sekcii je druh ktorý, akoby ani nepatril do tohto rodu  a  je to – Adromischus phillipsiae – / Marloth / von Poellnitz, Feddes´s Rep. Spec nov. Regni. Veg.  48 : 88 / 1940 / F. Southem.Afr 2, 1:17, t. 3c, fig.5 / 1926 / ešte ako Cotyledon Phillipsiae , Rodgerson, Cactus File 1/ 8 / : 4 / 1993 /

Tento druh je vôbec už svojim vzhľadom zvláštny a so svojím oranžovým , prevísajúcim kvetom podobným kvetom rodu Cotyledon, stojí mimo celého rodu a sekcie vôbec. Typ jeho kvetu nie je v rode adromischus vôbec bežný. Tu sa natíska aj myšlienka, či to nie je celkový  prechod medzi týmito dvoma druhmi. Dúfajme v to, aby sa niekto fakt do tohto druhu príliš neobul a nevytvoril z neho nový rod a ako že sa zapíše do botanických dejín. Zatiaľ je správne zaradený tam, kam patrí. Rozmnožovanie je ľahko zvládnuteľné odrezkami, pretože listy zakoreňujú veľmi ťažko, ako u predchádzajúcich druhoch v sekcii. Zvláštnosťou tohto druhu je zvrašťovanie listov pri zakvitnutí. Vytvára krátke stonky 2 – 5 cm dlhé , ktoré sa rozvetvujú úplne na báze rastliny a niekedy aj pod substrátom. Vytvára vláknité korene.

Listy sú ob kopijovite až eliptické 20 – 30 mm dlhé , 4 – 8 mm široké, chýba mozoľovitý okraj, vypuklé nahor, vyduté nadol, mäkké mäsité, zelene až šedozelenej farby, niekedy s červenými pruhmi, smerujúc pozdĺž listu. Kvetenstvo  ma 20 – 35 cm dlhú stonku zelenohnedej farby, s niekoľkými vedľajšími stonkami, každý má 1 až 5 kvetov, ktoré sú skoro previsnuté. Kvetná koruna je valcovitá od stredu rozšírená, tvoriac akoby trubku oranžovo červenej farby, kvetné listene tmavo oranžové, červené a žlte okolo hrdla.

Druh je udávaný z hôr južného Roggeveldu / Marloth 3912 /, kde rastie v bridlicových štrbinách. Po dlhú dobu bola jeho jediná lokalita iba vo Verlatekloofu, ale nedávno bol nájdený aj inde Petrom Bruynsom a to viac južnejšie , pri Matjiesfonteinte a skoro 200km severne pri Loeriefotein v Kubiskouberg / PVB 6079 / ako aj východne Langebergu a severovýchodne Garies / PVB 6108 /. Tieto novo nájdene formy sú aj odlišné od pôvodne nájdeného druhu listami, ktoré majú červene škvrny a už spomínané žilkovanie či pruhy. Farba kvetu je tiež iná, žltá a slabo oranžová. Prihliadnuc k vzdialenostiam medzi náleziskami, je veľká pravdepodobnosť, že sa ešte zopár foriem nájde. Dúfajme.

V kultúre je to doposiaľ veľmi málo známy druh , sám mám len jednu rastlinku, ktorá pomaly rastie a je dosť citlivý na zálievku a na priepustnosť substrátu.

Ďalším zaujímavým druhom je Adromischus fallax  – Tolken, Bothalia 12 : 3 : 387 / 1978 /,  FL Southern AFR. 14 : 51 / 1985 /, okolo ktorého je tiež dosť polemiky hoci je to dosť mladý druh. Od doby keď bol objavený, sa uskutočnilo niekoľko zberov, ale len Petra Bruynsa zber / PVB 2970 / bol zaznamenaný definitívne Práve preto je to takzvane nový druh a len nedávno sa objavil v zbierkach. V tej mojej je už od roku 2006 a môžem povedať že je to celkom milý druh. Podobá sa na nedávne zbery druhu  A.phillipsiae tvarom listov, ale kvetmi sa viacej blíži k A. humilis. Od začiatku to vyzeralo, že je to nejaký prírodný kríženec s A.caryophyllaceus , ale Tolken rastlinu určil ako samostatný druh. Jeho popis je nasledovný. Rastlina z roztiahnutými stonkami do 2cm dĺžky slabo rozvetvenými s vláknitými korienkami. Listy ob kopijovité až eliptické, 20 – 40 mm dlhé, 8 – 15mm široké tvarované do klinu, vyduté na hornú stranu , vypuklé na spodnej strane, bez zrohovateného  okraja. V kultúre sa objavujú červené linky / čo potvrdzujem!!! pozn. autora /  na hornej strane listu, hlavne keď sú na priamom slnku. Kvetenstvo je 20 – 30 cm vysoké s 1 – 5 kvietkami. Koruna má valcovitú až ľahko sa rozširujúcu trubku, kvetne listene sú ružové až nafialovo. Známy neprajník zakoreňovaniu listov v sekcii pracuje aj pri tomto druhu, tak že najlepšie sú na množenie odrezky. Je to aj dobré na následné rozvetvenie sa hlavného stonku.

Druh je sa nachádza / doposiaľ / iba z vrcholkov hôr blízko Graaf- Reinet.

V kultúre nám prosperuje , pokiaľ nie je prelievaný a polievaný v nesprávnu dobu / horúce leto a vrchol zimy /

Posledným v sekcii ale aj najmenším, ako aj meno naznačuje je Adromischus nanus – N.E.Brown,von Poellnitz, Desert Pl.Life 10 : 222 / 1938 /, ako Cotyledon nana – N.E. Brown, Gard. Chron. 30 : 270 / 1902 /,  Tolken, Bothalia 12 . 387 / 1987 /, Fl. Southen Afr. 14 : 49 / 1985 /, synonymum A.pauciflorus – P.C. Hutchinson, Cact. Succ. J. US 32/2/ : 63 / 1960 /

Meno nám už naznačuje že sa budem baviť o niečom malom. Rastlina vysoká max. do 4 cm so slabou sa vetviacou stonkou, ale s mäsitými koreňmi. Listy sú popisované ako šedozelené  až hnedé, bez škvŕn / v kultúre len zelené / ob vajcovité, vzácne okrúhle , kruhovité, alebo široko eliptické, 8 – 14 mm dlhé, 4 – 9 mm široké, ostro klinovité okrúhle až zrezané, stlačené, vyduté nahor s mozoľovitým okrajom na vrchole. Kvetenstvo tenučké, tmavé , hnedé, má iba jeden ,niekedy aj dva plodne listene s jedným až / vzácne / troma kvetmi. Trúbkovitá koruna je šedozelená s bielymi, niekedy zafarbenými až do ružovofialovej,  kvetnými lístkami v strede. A.nanus je blízko príbuzný s A. diabolicus a je otázne , či druh stoji oddelene od neho ,alebo je to len jeho forma, ktorá sa malo rozvetvuje. Zatiaľ to necháme na botanikov a budeme sa o ňom baviť a nazývať ho A. nanus. Druh je udávaný na severe Steinkopf. Rastie v slnečných kremičitých skalných štrbinách, ale skôr na južných, alebo západných, čiže tienistých stranách skalných úžľabín. Je to pomerne dosť rozšírený druh od Kabies se Berg, severne k N´Guroubees, Orange River až na juh po farmu Morenskadu, východne Springbok. V tomto východnom okruhu ho objavil Steven Hammer a vyzerá to na novú varietu druhu, ktorý rastie na Achab se Berg. Rast má skoro podzemný s voskovými, dvojradovými šedo sivými listami. Táto varieta je v kultivácii veľmi ťažko pestovateľná / aj môj poznatok ,bohužiaľ/ a strašne pomaly rastie. Krátke, voskovité, tmavočervené silné kvety sa ale veľmi nelíšia od typického kvetu pre druh A. nanus. Je to zberateľský druh trochu vyššej úrovne , rastúci veľmi pomaly a preto vyžaduje dobre drenážovaný substrát a treba ho mať niekde na boku. Musíme predísť tomu, že zapadne medzi ostatne rastliny a pri zalievaní spoločne s ostatnými zistíme chybu až keď sa nám rozpadne na kašu… No pokiaľ si dáme pozor a nezabije ho bortritys, zistíme aký máme klenot, keď nám vytvorí hustý nizučký porast nad mäsitými tučnými koreňmi. Listy môžu dokonca pri dobrom svetle sčervenať, čo pekne kontrastuje so svetlo zeleným telom. Len ho zohnať zase…..

Tak!!  Ukončili sme aj tretiu sekciu v plnom zdraví, hoci pozorný čitateľ si isto všimol, trochu malý časový skok od začiatku príspevku a jeho záveru, ktorý sa odohráva dnes…….Pokiaľ nie???!! Je to jeho problém….

Be Sociable, Share!

•