Písal sa asi rok 1993-4, kto si to ma všetko  pamätať. Neviem ani koľkého a aký  je dnes deň. Pracoval som ako čašník, pardon barman v jednom nemenovanom košickom podniku. Pri ceste do práce som chodieval okolo ženského kaderníctva (vtedy sa to tak volalo) sa kochať….. A  kde ?? No predsa vo výklade sa na mňa  usmievalo plno prečudesných príšer v maličkých pekne usporiadaných štvorhranných kvetináčikoch, samozrejme aj s kaktusíkmi (to som až teraz taký múdry), radšej som im vravel pichliače..

Z rána mi hučí z radia Beat, LZ –  Stairway to heaven sú asi 3hod.,  popíjam rannú kávu a to mi pripomína, ako mi ju na plné gule cez otvorene sídliskové okná, pri mojom nechcenom odchode na vojenčinu púšťal, môj ocko. Bol tou nás  veľa vážený pán profesor. Tak, ako hudba aj táto skladba a spomienka na neho sa valí a prelína celým mojim krátkym životom, a v samom neposlednom rade spolu s ňou sú to aj rastlinky – sukulenty. Prečo práve spomínam môjho ocka? Bol to človek, ktorý sa utiekal z mesta do prírody. Vďaka nemu, tu teraz sedím a ťukám do klávesnice v domčeku pod lesom, neďaleko veľkomesta. Pri mojom odchode na vojenčinu, ako jediný sukulent bola mnou nájdená lebka pod mojou posteľou. Nakoniec sme ju museli odniesť do múzea, lebo pri častých návštevách vojenskej hliadky mi dosť zavadzala a hlavne vadila mamke.

Keď som sa stal členom Košického klubu kaktusárov myslím 1994 ???? 5. stretávali sme sa ako Klub kaktusárov,  na Timonovej ulici, v premietacej sále. Pri jednej z prednášok prišiel pochudčí pán v „letech“ práve si sám dávam facku, no netrafil som. Nebol to nik iný ako Peter Pavelka sen. z Přibramy. (Čechy) Doniesol zvláštne, tučné rastliny a semená z Kanárov, Juhoafrickej republiky a pod.. Hneď ma zaujali čudesné ploché rastlinky – lithops. Od vtedy sme boli kamaráti. Nemyslím p. Pavelku, ale so sukulentami z juhu Afrického kontinentu. Hoci s p. Pavelkom som nadviazal dosť úzky myslím  až kamarátsky vzťah. Stal, som sa aj medzi – doručovateľom semien tzv. afrických sukulentov, na Slovensku z Čiech. A tak sa začal náš, bohužiaľ krátky, no zato dosť bohatý, pri čerpaní,  jeho skúsenosti, akýsi bližší vzťah. Začal som ho navštevovať v jeho skleníku na okraji Přibramy, dokonca som tam pritiahol aj svoju polovičku. V obývačke nám premietal video kazety z ciest jeho a Petrových, ktorý práve končil školu (myslím botaniku). Naše manželky sa rozplývali nad tým že máme veľa spoločného. Kuchynskú linku, tej istej farby, kachličky také isté v kúpeľni, rohože, poháre a pod. Aspoň sa mali o čom baviť.  My sme sa zatiaľ vytratili do skleníka, kde mi poukazoval krásne rastlinky. Veľmi som od neho pochytil, hlavne tu lásku k týmto čudám. Raz mi odštipol, teraz to už môžem prezradiť, jeden lístok z nejakého adromischusu, ktorý práve jeho syn Peter, priniesol z jeho poslednej ceste po Južnej Afrike. Ešte bol čerstvý. Doteraz ju mám tú rastlinku , len bohužiaľ bez lokality. Ale o to si ju viac vážim. Manželke  Jitke raz daroval, vtedy veľkú vzácnosť – echeveriu pulvinatu – myslím „Ruby“ doteraz je u nás, len potvora pomaly rastie. Mám od neho veľmi veľa materiálu , či zo semien, odnoží a podobne. Samozrejme časopis Astridia, kde už publikoval Peťo Pavelka ml.. Samozrejme mám veľa rastlín aj od Petra, keď som už chodil za nim do Prahy, bohužiaľ už po tragickej nehode r. 2003 seniora v Južnej Austrálii. Osobne  som veľmi rád, že tento človek vstúpil do môjho života a podnietil lásku k rastlinkám, ktorým vlastne venoval skoro všetko. Sú nesmierne krásne, očarujúce, ale aj náročne na pestovanie u nás v Strednej Európe. Česť jeho pamiatke. Ešte raz veľké ĎAKUJEM…

Ps: Len jedno ma mrzí, že dosť krásnych rastlín, ktoré som krvopotne pašoval, pomocou chlapcov z Turisma  (autobusová linka Košice – Pribram ) je už dávno mojou nedbalosťou , či neznalosťou už s ním.

Boris Bokotej

Baška časť Maša 1114

04016

www.Bogoflor.sk

Be Sociable, Share!

•